Jozef Dubovský (15. marec 1908, Banka pri Piešťanoch – 8. máj 1990, Bratislava) bol významný slovenský hudobník, skladateľ a pedagóg, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej hudobnej kultúre. Už ako mladý sa musel vyrovnať s nepriaznivými podmienkami – jeho rodičia nemali prostriedky na to, aby mu umožnili štúdium hudby na Konzervatóriu. Vo veku 15 rokov však nastúpil na vojenskú hudobnú školu v Trenčíne, kde zotrval osem rokov. Získal tu hlboké hudobné základy a rýchlo sa prejavil jeho mimoriadny talent. Naučil sa veľmi rýchlo hrať na rôzne nástroje, predovšetkým virtuózne na hoboj, ale aj na klarinet, saxofón, anglický roh, tarogato (typický maďarský nástroj) a akordeón. Škola už v tom čase mala vysokú úroveň a medzi jeho kolegami bol napríklad známy hudobník a dirigent Vojtech Gabriel, neskorší dlhoročný koncertný majster Slovenskej filharmónie.

Po skončení vojenskej hudobnej školy pôsobil Jozef Dubovský od roku 1931 do roku 1939 ako profesionálny hudobník, pričom naplno využíval svoju všestrannosť a technickú zručnosť na mnohých nástrojoch. V roku 1939 úspešne absolvoval Konzervatórium, čím zavŕšil svoje formálne hudobné vzdelanie  a v tom istom roku začal pôsobiť ako prvý hobojista v orchestri Slovenského národného divadla (SND), kde zotrval až do roku 1976. Bol historicky prvým Slovákom v orchestri SND.

Jozef Dubovský sa vyznačoval aj ako plodný skladateľ, predovšetkým v žánri dychovej hudby. Vytvoril rozsiahlu zbierku pochodov, poliek, valčíkov a úprav ľudových piesní, najmä zo Záhoria, ktoré spracovával pre dychové orchestre, zbory a sólové spevy. Mnohé z jeho diel boli nahrané v Slovenskom rozhlase a dodnes sú súčasťou repertoárov dychových orchestrov na Slovensku aj v zahraničí, najmä v Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku. Viaceré svoje skladby upravil aj pre sláčikový orchester, čím preukázal svoju hudobnú všestrannosť. Jeho tvorba, remeselná dokonalosť, krásny notopis a najmä mimoriadna hudobná invencia sa premietli do diel, ktoré dodnes prinášajú poslucháčom zážitok. 

Okrem svojho hlavného pôsobenia v orchestri SND účinkoval Jozef Dubovský aj v Slovenskej filharmónii a orchestri Československého rozhlasu. Počas dvoch desaťročí, keď pôsobil na bratislavskom Konzervatóriu ako pedagóg, vychoval mnohých špičkových hobojistov a prispel k rozvoju slovenskej hudobnej scény.

Jozef Dubovský mal s manželkou Annou tri deti – dcéry Evu (1935) a Ľudmilu (1937) a syna Milana (1940), ktorý pokračoval v rodinnej tradícii ako mimoriadne talentovaný hudobný skladateľ. Hudobnému umeniu sa profesionálne venujú aj jeho vnuci Rastislav Dubovský, Egon Krák a vnučka Katarína Vavrová.

Jozef Dubovský bol umelcom so širokým záberom, ktorého dielo a odkaz naďalej žije prostredníctvom jeho tvorby, spomienok kolegov, nahrávok a mnohých jeho vydaných skladieb, ktoré aj dnes prinášajú radosť poslucháčom doma aj za hranicami.